rieka zivota tecie ako blazon

Školenie pozostávalo z množstva predajných situácií. Čiže celá skupinka sa na Vás pozerá ako sa snažíte improvizovať niečo čo denno-denne robíte. V mojom prípade to bola prezentácia a neskôr pokus urobiť interaktívnu poradu. Keď sa to spojí so strachom z nových ľudí pekne sa ukáže typ človeka. Ukázala som sa aj ja. Predajné situácie som vraj zvládla. Ľudia sa dokonca zabávali, lebo strach vyvažujem vtipnými poznámkami. Po prezentácii a aj porade máme tzv. spätné väzby. Takže dozviem sa čo bolo OK a čo OK nebolo. Dostala som však spätnú väzbu až keď som ostala sama s mojím kolegom - súputníkom. Prestaň s ľuďmi bojovať - občas pôsobíš ako generál. A neskôr som to so školiteľkou rozoberala viac. Teda no ... na jej jednoduchú otázku som vychŕlila kopec myšlienok. - bojujem s ľuďmi - pôsobím na nich ako generál - ľudia ma tak vnímajú - preto možno mám okruh známych taký úzky - preto ma moc ľudia ani tu na školení neberú ok ale odťahujú sa odo mňa Prečo to tak je? opýtala sa ... No lebo chcem byť najlepšia - vo všetkom a vždy. Keď taká nie som - znervózniem. Prečo to chceš zmeniť? No lebo život mám len jeden a nechcem dostať do desiatich rokov infarkt. A ako to chceš urobiť? Zvolním tempo a prestanem si o sebe namýšľať, že som najsuper. Nemusím vždy hviezdiť. Nemusím sa brať až tak vážne. A keď aj bude na mňa vyvíjaný tlak /čo bude/ budem to brať viac light. Nemusím za každých okolností predsa hviezdiť ... Prečo o tom píšem ? No aby som na to nezabudla ...